DWD.cz

Ako hovorí frontman Hoťo: ,,K muzike sme sa dostali asi ako každý iný hudobník. Počúvaš CD svojej obľúbenej kapely a naraz ťa napadne, že by nebolo zlé, keby si sa pokúsil o to isté. Našetríš nejaké peniaze na prvé nástroje, cez deň makáš na stavbe a po večeroch trénuješ na gitare. Boli to dobré časy." Dnes má kapela na svojom konte dve CD a na ďalšom v poradí tvrdo pracujú. Nie len o novom CD ale aj veľa iných zaujímavých informácií sa dozviete v rozhovore s Hoťom.

Na začiatok trošku histórie. Ako vznikla vôbec kapela From Our Hands?
Vznikli sme jednoducho. S Maťom a Mirom sme mali kapelu už pred tým a Riša sme poznali, pretože mal kapelu tiež a skúšal vedľa v garáži. Najprv sme hľadali speváka, keďže sme nikto nevedeli spievať, ale nijak to nedopadlo. Nakoniec som sa začal učiť spievať ja, čo robím až doteraz. Už vlastne piaty rok alebo koľko to fungujeme.

Na vašom prvom CD „Buldings Fall“ sú počuť punkrockové základy obohatené tvrdšiou melodikou metalu. Aký teda hudobný žáner hráte?
Hráme pankročik. Niektoré pesničky sú viac popové, niektoré máme tvrdšie, ale žiadna veľká tvrdárňa to nie je. S tým mojím hláskom ani nikdy byt nemôže, to je jasne.

Aké ste mali odozvy na album krátko po vydaní?
Vieš, že sa už ani nepamätám? Bolo to fakt dávno a väčšinu songov odtiaľ už ani nehrávame, ale odozvy boli rôzne, aj dobré aj zlé, mám pocit. Je to taká diplomatická odpoveď, ale myslím, že tak nejak to bolo.

O rok neskôr ste vydali v poradí druhý album s názvom „SINNERS“. Momentálne pracujete na treťom albume. Čo viac nám môžete prezradiť ?
Jo, tak to máš pravdu! Pracujeme už asi rok. Máme spravených asi 10 songov, nevieme či to už aj nie je náhodou presne toľko, koľko by sme si predstavovali. Dávame si s tým na čas, pretože ako starneme, tak aj naše nároky na to, čo robíme sa zvyšujú. Tak to chceme spraviť tak, aby sa nám to páčilo tak veľmi, ako to len bude možné. Teraz cez leto hráme nejaké festivaly a popri tom to chceme nahrať, aby sme to na jeseň mohli dať von. Najprv sme to mali v pláne už na jar, ale nejak sme s tým stále neboli spokojní. Keďže nás netlačí žiadna uzávierka ani nič podobné, máme možnosť si dopriať ten luxus, že sa s tým neponáhľame. Tak snáď to bude okej cele.

Zahrali ste si už po boku zahraničných kapiel ako napríklad Yellowcard, The Blackout alebo We Are The Ocean. Aká to bola pre vás skúsenosť?
Bola to vždy zábava. Sú to kapely, ktoré máme rady a bol to pre nás zážitok zahrať si tam. Nikdy sme sa s nimi ale príliš nerozprávali, sme dosť hanbliví.

Keď počúvam na youtube vaše skladby a zároveň čítam komentáre veľa krát natrafím na komentáre ako – „vďaka vám som hrdý na to, že som Slovák“ alebo „na Slovensku nemáte konkurenciu“. Ako sa cítite po prečítaní takéhoto komentáru?
No je to milé samozrejme. Aj keď je to isto myslené s veľkou mierou nasadenia. Nikto nemôže byť hrdý na to, že je Slovák pri pohľade na nás. Keď sme už pri tých komentároch najviac ma pobavil jeden kde niekto napísal, že Turcerovi spadlo v klipe brnkátko. Napísal aj čas, kde sa to stalo a fakt keď som si to tam naskroloval on sa tam zohýba po brnkátko. To ma naozaj pobavilo a zároveň zarazilo ako je možné, že sme si to nevšimli, keď sme to strihali.

Približne pred mesiacom ste zahrali na Gympelrocku v Trenčíne. Čo hovoríte na trenčianskych fanúšíkov a celú tú akciu?
Bolo tam fajn, je to super festival tuším už nejaký 18 ročník. Organizujú to študenti a vyberajú si kapely, ktoré sa im páčia. Pre nás bola česť zahrať si tam s tou kopou super kapiel čo vybrali. Fanúšikovia boli milí, myslím, že mi niekto tuším kúpil aj pivo.

Máte nejaký prehľad, koľko máte odohraných koncertov?
To nemáme, ale asi už dosť veľa. Pár sto určite. Nie sme moc zbehlí v týchto kronikárskych záležitostiach, takže keby sme si nejaký prehľad aj viedli, dalo by sa to považovať za fenomenálny výkon.

Tak a kde vás môžeme vidieť a počuť cez leto?
Tak rôzne, napríklad v Peci pod Snežkou, na festivale Dokořán v Karvinej, v Martine na Wlesefeste, v Košiciach na lete v Parku, alebo napríklad aj v Makove kam sa veľmi tešíme, lebo sme tam ešte nikdy nehrali.

Akú hudbu počúvate, keď práve nie ste zatvorený v skúšobni?
Hudbu rôznu. Ja sa veľmi teším z toho, koľko novej dobrej hudby teraz vzniká. Sú toho naozaj kvantá, čo si ladujem do prehrávača a niekedy to ani nestíham všetko počúvať. Je strašne veľa dobrých kapiel a šikovných ľudí čo robia hudbu. Nehovorím teraz len o zahraničnej hudbe, ale aj u nás a v Čechách je kopec kapiel, čo ma bavia a robia podľa mňa skvelú hudbu. Naozaj sa z toho veľmi teším.

S ktorou kapelou na slovenskej scéne si najviac rozumiete a prečo?
Tu je odpoveď úplne jasná, je to kapela Plus Mínus. Veľa sme spolu zažili, sme z jedného mesta a chodíme spolu von aj keď zrovna spolu nehráme. Chodievame aj na koncerty rovnakých kapiel a dokonca sme spolu hrali pár krát aj futbal. Je to naozaj veselá partička a dúfame , že spolu odohráme ešte veľa koncertov.
12, Máte nejaké životné motto? Alebo motivačnú formulku?
Fiha to asi nie. Keď sa potrebujem motivovať dám si kávu zvyčajne to pomáha.

Odkaz pre čitateľov portálu?
Nepočúvajte Landu.